BREXIT: Dopady na zdravotnú starostlivosť na Slovensku

Východisková situácia: Šesť priorít pre rokovania o zdravotníctve

Odchod Veľkej Británie z EÚ sa dotkne aj oblasti zdravotníctva a liekovej politiky. Vzhľadom na dlhodobú koordináciu zdravotných politík EÚ a Veľkej Británie, ako aj aproximáciu legislatívy v oblasti regulácie, bezpečnosti a distribúcie liekov, môže mať Brexit citeľný dopad na pacientov, medicínsky výskum, ako aj farmaceutický sektor v jednotlivých krajinách. Asociácia inovatívneho farmaceutického priemyslu na Slovensku (AIFP) v spolupráci s Európskou federáciou inovatívneho farmaceutického priemyslu (EFPIA) definovali šesť kľúčových oblastí, ktoré musia byť v oblasti zdravotníctva dohodnuté pred odchodom Spojeného kráľovstva z únie:

• poskytovanie zdravotnej starostlivosti
• obchodné vzťahy
• oblasť regulácie
• zamestnanosť
• výskum
• duševné vlastníctvo

O týchto oblastiach chceme diskutovať so zástupcami európskych inštitúcií, Ministerstva zdravotníctva a vlády SR, ako aj ďalšími odborníkmi.

1. Poskytovanie zdravotnej starostlivosti

Dnes majú občania Európskej únie, ako aj Veľkej Británie, v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti možnosť využiť tzv. Európsky preukaz zdravotného poistenia (EPZP). V súčasnosti však neexistuje dohoda o tom, ako budú tieto mechanizmy upravené po odchode Veľkej Británie z EÚ. Možno však očakávať, že úprava v tejto oblasti bude mať podobu dohody medzi dnešnou EÚ a krajinami EFTA.

Dopad na Slovensko
Vo Veľkej Británii dnes žije alebo pracuje viac ako 60-tisíc Slovákov a ďalšie tisícky krajinu každoročne navštívia ako turisti. Väčšina občanov Slovenska je pravdepodobne na cestu do Británie vybavená cestovným poistením, prípadne je poistená v rámci zamestnaneckých poistných schém. Dá sa však predpokladať, že pri tak vysokom počte ľudí, existuje stále veľká skupina tých, ktorí využívajú v určitých prípadoch možnosti EPZP. Nedoriešením tejto otázky na úrovni EÚ – Veľká Británia by takéto krytie zdravotnej starostlivosti stratili.

2. Obchodné vzťahy

Obchodné väzby medzi krajinami EÚ a Veľkou Britániou sú v oblasti liekov veľmi intenzívne a úzko previazané. V rámci udržania fungujúceho dodávateľského liekového reťazca je nevyhnutné, aby obe strany uzavreli komplexnú dohodu o pravidlách, ktoré zabezpečia maximálnu zhodu liekovej legislatívy. Nové pravidlá by nemali narušiť existujúci systém kontroly kvality a dostupnosti liekov pre pacientov naprieč Európou. Ak by k podobnej dohode nedošlo, obchodné rámce a tarify definované WTO, podľa ktorých by sa v tomto prípade postupovalo, by predstavovali signifikantnú obchodnú bariéru a tým aj komplikáciu pre občanov jednotlivých krajín.

Dopad na Slovensko
Slovensko patrí medzi malé krajiny z pohľadu výroby a exportu liekov. Colné a daňové obmedzenia Británie by sa ho tak prakticky nedotkli. Na druhej strane, Slovensko dôležitú časť liekov registrovaných a vyrábaných v Spojenom kráľovstve dováža a nové obchodné bariéry by mohli spôsobiť problém s ich dostupnosťou pre slovenských pacientov. Nemenej závažný je aj dopad na rozpočet zdravotníctva. Aplikácia zavedenia colných taríf a iných regulačných nástrojov by nepochybne znamenala zvýšenie nákladov na zdravotnú starostlivosť.

3. Regulácia

Prioritou negociácií medzi EÚ a vládou Veľkej Británie musí byť zachovanie súčasnej úrovne kooperácie na poli autorizácie, testovania a dozoru v oblasti liekov. Britský národný liekový regulátor MHRA sa významnou mierou podieľa na schvaľovacích procesoch nových liečiv v rámci štruktúr EMA a výpadok týchto kapacít by mal signifikantný dopad na dohľad, bezpečnosť a fungovanie regulačných mechanizmov v rámci EÚ. Z pohľadu pacienta by to predstavovalo dlhšie čakanie na zavádzanie nových liekov do terapie. Okrem toho, zosúladenie legislatívy na poli regulácie v Británii a EÚ by pomohlo eliminovať duplicitu v testovaní a schvaľovaní liekov pri vstupe na jednotlivé trhy, ktorá predstavuje zvýšené časové a finančné náklady.

Dopad na Slovensko
Nesúlad regulačných politík EÚ a Veľkej Británie by v budúcnosti znamenal vyššie náklady na proces schvaľovania nových liekov pre krajiny zastrešené agentúrou EMA, ktorej je Slovensko plnohodnotným členom. Pre slovenského pacienta by nedoriešenie tejto otázky znamenalo predovšetkým dlhšie čakanie na nové lieky.

EÚ a Veľká Británia sú v oblasti liekov veľmi úzko previazané

• Farmaceutický priemysel je jedným z najdôležitejších a najrýchlejšie rastúcich odvetví v rámci EU s výdavkami na výskum a vývoj vo výške 35 miliárd eur, pričom zamestnáva 745- tisíc ľudí.
• Veľká Británia je kľúčový hráč v odvetví, podieľajúci sa 10% na celkovej produkcií liekov a až 20% na financovaní výskumu a vývoja v sektore v rámci celej EÚ.
• Každý mesiac je dodávaných z Veľkej Británie na trh krajín EU27/EEA 45 miliónov balení liekov. Opačným smerom putuje 37 miliónov balení. Vo finančnom vyjadrení to predstavuje čiastky 10 resp. 17 miliárd eur.
• Veľká Británia dodáva do európskych krajín celkovo 2 900 liekov, EU27/EEA produkuje pre britský trh 3 200 liekov.
• Až 1300 nových prípravkov je testovaných vo Veľkej Británii a existujú opodstatnené obavy, že krajiny EU 27 nebudú schopné nahradiť britské kapacity.
• Presun výrobných kapacít trvá 12-18 mesiacov, pričom tento čas nezahŕňa nevyhnutný schvaľovací proces príslušných autorít pre nové zariadenia.
• Veľká Británia je dôležitým článkom fungovania Európskej liekovej agentúry (EMA). V roku 2016 prešiel jeden z piatich liekov s centralizovaným povolením pre celú EÚ schvaľovacím procesom práve v Británii.

4. Zamestnanosť

V oblasti ľudských zdrojov je potrebné vytvoriť fungujúci systém, ktorý zabezpečí kvalifikovaným odborníkom, občanom EÚ a Veľkej Británie, slobodný pohyb na pracovnom trhu a farmaceutickým spoločnostiam umožní získavanie talentovaných ľudí z celého sveta pre prácu v sektore. Jednoduchý a bezproblémový pohyb pracovanej sily medzi krajinami EÚ a Veľkou Britániou je potrebný hlavne pre zabezpečenie dostatočných produkčných, ako aj výskumno-vývojových kapacít v odvetví.

Dopad na Slovensko
Oblasť slobodného pohybu pracovnej sily po Brexite sa týka Slovenska predovšetkým z pohľadu pôsobenia top manažérov farmaceutických spoločností u nás a vysielania slovenských vedeckých pracovníkov na študijné a pracovné pobyty do Veľkej Británie.

5. Výskum

Dlhodobá vedecko-výskumná spolupráca medzi Veľkou Britániou a EÚ v oblasti medicínskeho výskumu posilnila pozíciu únie v globálnom meradle, čo pritiahlo nemalé investície do tohto odvetvia. Dnes sa Veľká Británia významnou mierou podieľa na európskych vedecko-výskumných projektoch v oblasti zdravotníctva, pričom jej výskumné centrá patria medzi svetovú špičku v oblasti life science. Práve existujúce finančné schémy a rámce pre spoluprácu umožňujú vedcom a odborníkom z ostatných krajín EÚ prístup k projektom na týchto pracoviskách. Okrem toho, britský rizikový kapitál tvorí významnú časť investícií do biotechnológií v rámci EÚ. Odchodom Británie z únie tak môže európska veda a výskum prísť o významné investičné prostriedky.

Dopad na Slovensko
Slovensko nemá vybudované vedecko-výskumné kapacity nadregionálneho významu a Brexit, ako aj odchod britského rizikového kapitálu v tejto oblasti mimo EÚ, naša krajina priamo nepocíti. Oveľa významnejším problémom sú ďalšie možnosti pôsobenia našich vedcov na britských pracoviskách a tým aj prístup k potrebnému know-how pre ďalší rozvoj slovenskej vedy.

6. Duševné vlastníctvo

EÚ má dnes pomerne jasne a kvalitne definované nástroje a rámce ochrany duševného vlastníctva. Je nevyhnutné aby sa tento fungujúci systém preniesol aj na úroveň vzájomných vzťahov po odchode Veľkej Británie z Európskej únie.

Dopad na Slovensko
Slovenská legislatíva v plnej miere implementovala legislatívu v oblasti duševného vlastníctva EÚ, ktorá má podporu aj vo Veľkej Británii. Brexitom sa pre našu krajinu v tejto veci toho zrejme veľa nezmení.

« Späť