20. máj Medzinárodný deň klinického skúšania
Pripravili sme pre vás sériu troch podcastov, v ktorých sa pozrieme bližšie na úlohu lekára v klinickom skúšaní – čo všetko sa skúšajúci lekár naučí, ako má správne poučiť pacienta a ako viesť zdravotnú dokumentáciu v klinickom skúšaní.
S internistom a kardiológom MUDr. Ivanom Majerčákom z Centra pre liečbu obezity LF UPJŠ v Košiciach, sa rozprával JUDr. Ivan Humeník, PhD. z advokátskej kancelárie h&h PARTNERS.
VITAJTE A PRÍJEMNÉ POČÚVANIE!
Byť súčasťou vývoja lieku je pre lekára obrovská skúsenosť. Je to možnosť stretnúť sa s medicínou budúcnosti skôr, ako sa nový liek dostane do klinickej praxe, kedy je s ním už lekár oboznámený a má s nim reálne skúsenosti. Ak uvažujete nad tým, stať sa investigátorom – skúšajúcim, nechajte si poradiť od odborníkov.
Tento podcast je venovaný úlohe lekára - investigátora. MUDr. Majerčák, ktorý sa klinickému skúšaniu venuje 20 rokov, prezradil, ako sa dostal ku skúšaniu liekov a akým výzvam čelil. Právne zákutia o tom, ako prebieha zazmluvňovanie centier do klinického skúšania a čomu by skúšajúci mali v tejto fáze venovať pozornosť vám poodhalí JUDr. Humeník.
Súčasťou klinického skúšania liekov je aj informovaný súhlas. Toto vyjadrenie slobodného súhlasu pacienta s účasťou v skúšaní je alfou a omegou pre zaradenie pacienta do klinického skúšania. A keďže sú pacienti čoraz náročnejší na komunikáciu, mal by s nimi skúšajúci rozprávať s maximálnou zodpovednosťou a zodpovedať všetky ich otázky súvisiace s liečbou.
Tento podcast je o tom, aká je úloha skúšajúceho lekára v procese poučenia pacienta. MUDr. Majerčák nám priblížil ako postupuje v komunikácii s pacientom, ktorý je vhodný na klinické skúšanie s akými situáciami sa pri komunikácii s pacientmi i príbuznými stretol a ako si s nimi poradil. Advokát JUDr. Humeník zase priblíži právny pohľad na informovaný súhlas a prečo je dôležité, aby bol pacient poučený.
Klinické skúšanie a zápis údajov do zdravotnej dokumentácie. Je v zápise údajov, ktoré lekár získa v rámci klinického skúšania a pri poskytovaní „bežnej zdravotnej starostlivosti“ rozdiel? Ako má investigátor – skúšajúci postupovať pri vyšetrení pacienta?
Internista a kardiológ MUDr. Majerčák vám v tomto podcaste povie, aké sú najdôležitejšie povinnosti skúšajúceho v oblasti záznamu údajov získaných pri klinickom skúšaní a aj či má zadávateľ prístup ku všetkým zdravotným záznamom pacienta. Právny pohľad opäť poskytne akvokát JUDr. Humeník.
SLOVENSKO MÁ POTENCIÁL STAŤ SA ATRAKTÍVNOU KRAJINOU PRE KLINICKÝ VÝSKUM
Bratislava, 21. máj 2020 – Do klinického výskumu na Slovensku investuje farmaceutický priemysel každý rok viac ako 34 miliónov EUR. Pandémia COVID-19 však ukázala, že existuje ešte väčší potenciál zatraktívniť Slovensko v tejto oblasti. Pri príležitosti Medzinárodného dňa klinických skúšaní diskutovali o budúcnosti klinického výskumu predstavitelia Asociácie inovatívneho farmaceutického priemyslu (AIFP), Ministerstva zdravotníctva, Národnej rady, odborníci aj zástupcovia pacientov.
Nádej na lepšiu budúcnosť
Cieľom dlhoročných a finančne nákladných klinických testovaní, ktoré podliehajú veľmi prísnym pravidlám, je zistiť či je určitý liečebný postup bezpečný a ako na človeka pôsobí. Inovatívne lieky predstavujú nádej na úspešnú liečbu diagnóz, na ktoré v tomto momente neexistuje dostatočne účinný liek. Vďaka klinickému skúšaniu sa tak pacienti dostávajú k novým liekom a špičkovej starostlivosti, ku ktorým by inak nemali prístup. Na Slovensku prebieha klinický výskum v niekoľkých oblastiach medicíny. Najviac štúdií je realizovaných v oblasti onkologických ochorení, gastroenterológie, diabetológie a neurológie.
Klinické skúšanie počas pandémie
Počas pandémie COVID-19 však došlo k výraznému spomaleniu prebiehajúcich klinických štúdií. „Všetka pozornosť štátov a zdravotníckych zariadení logicky smerovala k zavládnutiu pandémie. Prioritou sa tak stal výskum v oblasti liečby a prevencie ochorenia COVID-19,“ vysvetľuje situáciu Nora Farkašová z AIFP. Výsledkom je, že len za tento rok začalo vo svete prebiehať 545 klinických skúšaní na liečbu a prevenciu ochorenia COVID-19.
Prinieslo to aj ďalšie pozitíva: „Mimoriadne podmienky, ktorým museli vedci čeliť, ukázali zvýšenú potrebu digitalizácie a inovatívnych riešení pri zbere a zdieľaní dát, ako aj samotnom testovaní. V budúcnosti tak aj klinický výskum môže oveľa viac využívať oblasť telemedicíny alebo koncept „home nursing care“- poskytovanie starostlivosti v domácom prostredí,“ dopĺňa Farkašová.
Prioritizácia inovatívneho výskumu na Slovensku
Priaznivá situácia lokálneho vývoja pandémie v porovnaní s okolitými štátmi predstavuje príležitosť aj pre Slovensko. Kľúčová bude podpora zo strany štátu pri vytváraní priaznivých podmienok pre klinické skúšania, vrátane zmeny legislatívy, vytvorenia platformy na spoluprácu v oblasti klinických skúšaní či motivovania mladých vedcov, ktorí čoraz častejšie odchádzajú do zahraničia.
„Už dnes vidíme pozitívne kroky zo strany autorít, ako aj záujem zo strany pacientov o účasť na klinických skúšaniach,“ komentuje situáciu Hana Mrázová z AIFP. „Táto agenda by sa však mala stať prioritou najmä v štátnych nemocničných zariadeniach a mali by sa vytvoriť aj motivujúce podmienky pre skúšajúcich. To Slovensku pomôže aj z pohľadu účasti na ďalších medzinárodných projektoch klinického výskumu,“ uzatvára Mrázová.
Kontakt pre média:
Petra Jakubcová
Email: jakubcova@seesame.com
Tel.: 0910 968 223
Naše projekty
Intranet
