Primárna hyperoxalúria (PH)

PH - zriedkavé dedičné metabolické ochorenie

Predstavte si, že vaše obličky sú ako jemný filter vody. U väčšiny ľudí pracujú bez problémov. Pri primárnej hyperoxalúrii však telo vytvára príliš veľa oxalátu, akoby do filtra neustále sypalo jemný piesok. Zrnko po zrnku sa usádza v obličkách, vytvára kamene a postupne môže obličky nenávratne poškodiť. Hoci ide o zriedkavé ochorenie, jeho následky môžu byť veľmi závažné.

ZA NÁZVOM DIAGNÓZY

Čo sa skrýva pod názvom primárna hyperoxalúria?

Názov primárna hyperoxalúria môže znieť zložito, no v skutočnosti opisuje, čo sa v tele deje.

  • Primárna znamená, že príčina ochorenia je vrodená, teda geneticky podmienená.
  • Hyper znamená nadbytok.
  • Oxalúria označuje zvýšené množstvo oxalátu (šťavelanu), prirodzene sa vyskytujúcej látky v organizme, ktorá sa vylučuje močom.

Primárna hyperoxalúria (PH) je teda dedičné ochorenie, pri ktorom telo vytvára príliš veľa oxalátu. Tento nadbytok sa nemôže bezpečne odstrániť a začne sa spájať s vápnikom do drobných kryštálov. Tie sa ukladajú najmä v obličkách, kde môžu spôsobovať obličkové kamene, zápaly, poškodenie obličiek a v najťažších prípadoch aj ich zlyhanie.

Krátka história primárnej hyperoxalúrie

Príbeh primárnej hyperoxalúrie sa začal písať v 20. storočí, keď lekári hľadali vysvetlenie, prečo sa u niektorých detí a mladých ľudí opakovane vytvárajú obličkové kamene a dochádza k predčasnému zlyhaniu obličiek. Postupne sa ukázalo, že príčinou nie je životný štýl ani strava, ale zriedkavé dedičné ochorenie, pri ktorom organizmus nadmerne produkuje oxalát.

V ďalších desaťročiach vedci identifikovali génové a enzýmové poruchy zodpovedné za vznik ochorenia a odlíšili viaceré typy primárnej hyperoxalúrie. Tieto objavy umožnili presnejšiu diagnostiku a lepšie pochopenie priebehu choroby.

ZRIEDKAVÉ NEZNAMENÁ ZANEDBATEĽNÉ

Prečo sa nás primárna hyperoxalúria týka a prečo je dôležité o nej hovoriť?

PH je síce zriedkavé genetické ochorenie, no pre postihnutých pacientov a ich rodiny má veľmi závažné dôsledky. Telo pri ňom vytvára nadmerné množstvo oxalátu, ktorý poškodzuje obličky a môže viesť až k ich zlyhaniu, následne k hromadeniu oxalátov v ďalších častiach tela, napríklad v kostiach, srdci, cievach a očiach, kde poškodzuje ich funkciu.

Aj keď je ochorenie veľmi zriedkavé, rozhodne nie je zanedbateľné. Odhaduje sa, že primárna hyperoxalúria postihuje približne 1 až 3 osoby na milión obyvateľov. V Európskej únii s viac ako 450 miliónmi obyvateľov by tak mohlo žiť približne 450 až 1 350 pacientov s týmto ochorením.

Na Slovensku s približne 5,4 milióna obyvateľov to predstavuje odhadom 5 až 16 pacientov. Skutočný počet však môže byť vyšší, pretože ochorenie býva často neskoro diagnostikované alebo zamieňané za bežnejšie príčiny obličkových kameňov.

Práve preto je dôležité o primárnej hyperoxalúrii hovoriť. Pri zriedkavých ochoreniach býva cesta k správnej diagnóze často dlhá a náročná. Zvýšenie povedomia medzi verejnosťou aj zdravotníkmi môže pomôcť odhaliť ochorenie skôr, predísť nezvratnému poškodeniu obličiek a umožniť pacientom prístup k modernej cielenej liečbe.

PH zároveň poukazuje na širší problém zriedkavých ochorení. Hoci každé z nich postihuje len malý počet ľudí, spolu sa zriedkavé ochorenia týkajú miliónov Európanov. Každý pacient si preto zaslúži šancu na včasnú diagnózu, kvalitnú zdravotnú starostlivosť a účinnú liečbu bez ohľadu na to, aké zriedkavé je jeho ochorenie.

KEĎ SA TELO OBRÁTI PROTI SEBE

Čo sa deje v organizme pri PH?

PH je teda zriedkavé dedičné ochorenie, pri ktorom pečeň nedokáže správne spracovať niektoré látky vznikajúce pri bežnom fungovaní organizmu. Príčinou je genetická porucha, pri ktorej chýba alebo nesprávne funguje dôležitý enzým v pečeni. Výsledkom je nadmerná tvorba látky nazývanej oxalát.

Za normálnych okolností sa oxalát tvorí len v malom množstve a obličky ho bez problémov vylúčia močom. Pri PH ho však vzniká príliš veľa. Oxalát sa následne spája s vápnikom a vytvára drobné kryštáliky, podobné kamienkom. Tie sa usádzajú najmä v obličkách, kde môžu vytvárať obličkové kamene a postupne zhoršovať funkcie obličiek. Ak sa ochorenie nelieči, kryštály sa môžu ukladať aj v ďalších orgánoch a tkanivách a poškodzovať ich. Tento stav sa nazýva systémová oxalóza.

Aké sú typy primárnej hyperoxalúrie?

PH nie je len jedno ochorenie. Existujú tri hlavné typy (PH1, PH2 a PH3), ktoré sa líšia podľa toho, ktorý enzým v pečeni nefunguje správne. Všetky vedú k nadmernej tvorbe oxalátu, ale ich závažnosť a priebeh môžu byť odlišné.

  • Typ 1 (PH1) je najčastejší a zároveň najzávažnejší. Spôsobuje ho porucha enzýmu AGT (alanín-glyoxylát aminotransferázy). Pacienti majú vysoké riziko opakovaných obličkových kameňov, poškodenia obličiek a pri neliečení aj systémovej oxalózy. Väčšina pacientov s primárnou hyperoxalúriou má práve tento typ.
  • Typ 2 (PH2) vzniká pri nedostatku enzýmu GRHPR (glyoxylát reduktáza/hydroxypyruvát reduktáza). Zvyčajne má miernejší priebeh ako PH1, ale aj pri tomto type sa môžu objavovať opakované obličkové kamene a postupné poškodenie obličiek.
  • Typ 3 (PH3) je spôsobený poruchou enzýmu HOGA1 (4-hydroxy-2-oxoglutarát aldoláza). Často sa prejavuje najmä tvorbou obličkových kameňov, predovšetkým v detskom veku. Vo väčšine prípadov má miernejší priebeh a len zriedkavo vedie k závažnému zlyhaniu obličiek.

Jednoduché prirovnanie:

Predstavte si pečeň ako výrobnú linku s viacerými kontrolnými stanovišťami. Pri PH1, PH2 aj PH3 je pokazené iné stanovište, ale výsledok je podobný: vzniká príliš veľa oxalátu, ktorý sa hromadí v organizme a poškodzuje najmä obličky. Rozdiel je v tom, že pri PH1 býva porucha najvážnejšia, zatiaľ čo PH2 a PH3 majú často miernejší priebeh.

PRVÉ SIGNÁLY

Ako prebieha ochorenie?

Priebeh PH môže byť u každého pacienta trochu odlišný, no vo všeobecnosti ochorenie postupuje v niekoľkých krokoch. Čím skôr je odhalené, tým väčšia je šanca zabrániť závažnému poškodeniu obličiek.

  1. Skrytá fáza

Ochorenie je prítomné už od narodenia. Dieťa sa narodí s genetickou poruchou, ktorá spôsobuje nadmernú tvorbu oxalátu v pečeni. V prvých rokoch života nemusí mať žiadne výrazné ťažkosti, hoci v organizme už dochádza k hromadeniu oxalátu.

  1. Prvé varovné signály

Ako sa oxalát hromadí, začínajú sa vytvárať drobné kryštály a obličkové kamene. Medzi prvé príznaky môžu patriť:

  • opakované obličkové kamene
  • bolesti brucha alebo chrbta
  • krv v moči
  • časté infekcie močových ciest
  • kamene v obličkách už v detskom alebo mladom veku
  1. Poškodenie obličiek

Nadbytok oxalátu a opakovaná tvorba kryštálov postupne poškodzujú obličkové tkanivo. Obličky začínajú strácať schopnosť filtrovať krv a odstraňovať odpadové látky z organizmu. Pacient často pociťuje únavu a môžu sa objaviť problémy s funkciou obličiek v laboratórnych vyšetreniach.

  1. Pokročilé ochorenie obličiek

Po rokoch neliečeného ochorenia môže dôjsť k chronickému ochoreniu obličiek. Keďže obličky už nedokážu dostatočne vylučovať oxalát, jeho hladina v tele ešte viac stúpa.

  1. Zlyhanie obličiek

V najzávažnejšom štádiu obličky prestanú fungovať natoľko, že pacient potrebuje dialýzu alebo transplantáciu. Približne tretina pacientov s najčastejšou a najťažšou formou PH1 môže byť diagnostikovaná až v čase, keď už majú výrazne poškodené obličky.

  1. Najzávažnejšie štádium: systémová oxalóza

Keď obličky nedokážu oxalát odstraňovať, začne sa ukladať aj mimo nich. Kryštály sa môžu hromadiť:

  • v kostiach
  • srdci
  • cievach
  • očiach
  • koži a ďalších tkanivách

Systémová oxalóza  môže viesť k závažným komplikáciám postihujúcim viaceré orgány naraz.

Jednoduché zhrnutie:

Genetická porucha → nadmerná tvorba oxalátu → obličkové kamene → poškodenie obličiek → zlyhanie obličiek → ukladanie oxalátu v celom tele (systémová oxalóza).

DLHÁ CESTA K ODPOVEDI

Ako prebieha diagnostika PH?

Diagnostika PH býva kvôli jej zriedkavosti často oneskorená a pripomína skladanie skladačky. Lekár najskôr zachytí varovné signály, následne vykoná laboratórne vyšetrenia, avšak definitívne potvrdenie diagnózy prináša až genetické testovanie.

  1. Podozrenie na ochorenie

Diagnostický proces sa často začína u pacientov, ktorí majú:

  • opakované obličkové kamene;
  • kamene v detskom alebo mladom veku;
  • usadeniny v obličkách (nefrokalcinóza);
  • nevysvetliteľne zhoršenú funkciu obličiek;
  • rodinný výskyt ochorenia.

Práve tieto príznaky môžu lekára upozorniť, že nejde o „bežné“ obličkové kamene.

  1. Biochemické vyšetrenia

Prvým krokom sú laboratórne vyšetrenia krvi a moču. Lekári sledujú najmä:

  • oxalát v moči, ktorý býva výrazne zvýšený;
  • oxalát v krvi, najmä ak sú už obličky poškodené;
  • funkciu obličiek (napr. kreatinín a eGFR);
  • ďalšie látky súvisiace s jednotlivými typmi PH.

Biochemické vyšetrenia dokážu zistiť zvýšenú hladinu oxalátu, ale nevedia odhaliť jeho príčinu.

  1. Zobrazovacie vyšetrenia

Nasleduje vyšetrenie obličiek, najčastejšie ultrazvukom. Lekári môžu zistiť:

  • obličkové kamene;
  • ukladanie vápenato-oxalátových kryštálov v obličkách;
  • známky poškodenia obličkového tkaniva.
  1. Genetické vyšetrenie

Najdôležitejším krokom na potvrdenie diagnózy je genetické testovanie. Zo vzorky krvi sa analyzujú gény súvisiace s jednotlivými typmi primárnej hyperoxalúrie:

  • AGXT (PH1);
  • GRHPR (PH2);
  • HOGA1 (PH3).

Genetické vyšetrenie:

  • potvrdí, či ide o primárnu hyperoxalúriu;
  • určí konkrétny typ ochorenia;
  • pomáha vybrať najvhodnejšiu liečbu podľa typu primárnej hyperoxalúrie;
  • umožňuje vyšetriť aj ďalších členov rodiny.
  1. Vyšetrenie rodiny

Keďže ide o dedičné ochorenie, lekári môžu odporučiť testovanie súrodencov alebo ďalších príbuzných. Vďaka tomu možno odhaliť ochorenie ešte pred rozvojom závažného poškodenia obličiek.

Jednoduché zhrnutie:

Podozrenie podľa príznakov → vyšetrenie moču a krvi → ultrazvuk obličiek → genetický test → potvrdenie typu PH a nastavenie liečby.

AKO ÚČINNÁ LIEČBA MENÍ ŽIVOTY PACIENTOV

Liečba PH sa za posledné desaťročia výrazne zmenila. Kým v minulosti sa lekári snažili najmä zmierňovať následky ochorenia, dnes už existujú možnosti liečby, ktoré zasahujú priamo do procesu tvorby oxalátu.

 Spôsoby liečby

Dlhé roky bola liečba založená najmä na zmierňovaní následkov ochorenia:

  • vysokom príjme tekutín na „preplachovanie“ obličiek;
  • podávanie vitamínu B6 (u niektorých pacientov s PH1);
  • prevencii tvorby obličkových kameňov;
  • dialýze pri zlyhaní obličiek.

Tieto postupy síce pomáhali zvládať dôsledky ochorenia, ale nedokázali odstrániť jeho príčinu.

V súčasnosti sú pri určitom type PH dostupné moderné inovatívne postupy, ktoré zasahujú do samotnej podstaty ochorenia, nielen do liečenia následkov.

Ako sa zmenila prognóza pacientov?

Neliečená alebo neskoro diagnostikovaná PH môže viesť k:

  • opakovaným obličkovým kameňom,
  • častým hospitalizáciám,
  • chronickému poškodeniu obličiek,
  • zlyhaniu obličiek,
  • systémovej oxalóze, keď sa oxalát ukladá aj v ďalších orgánoch.

Takýto pacient môže byť odkázaný na dialýzu a jeho kvalita života býva výrazne obmedzená.

Pri včasnej diagnostike a správnej liečbe je dnes možné výrazne znížiť množstvo oxalátu v organizme, spomaliť alebo zabrániť poškodeniu obličiek a znížiť riziko komplikácií.

Stručné zhrnutie:

V minulosti bola liečba zameraná najmä na zvládanie následkov ochorenia.
Dnes existujú cielené terapie, ktoré dokážu znížiť tvorbu oxalátu už v pečeni a významne zlepšiť vyhliadky pacientov.

ĎALŠIE KROKY MEDICÍNY

Ako by mohla vyzerať liečba PH v blízkej budúcnosti?

Výskum PH sa v súčasnosti zameriava na zníženie tvorby oxalátu priamo v pečeni, teda na odstránenie príčiny ochorenia, nie iba jeho následkov. Vďaka pokroku v genetike a molekulárnej medicíne sa pacientom otvárajú nové možnosti liečby.

Génová terapia ako nádej do budúcnosti:

Vedci zároveň skúmajú možnosti génovej terapie, ktorá by mohla opraviť alebo nahradiť chybný gén zodpovedný za vznik ochorenia. Takýto prístup by potenciálne umožnil dlhodobé alebo dokonca jednorazové riešenie príčiny choroby. Hoci sú tieto technológie zatiaľ vo výskumnej fáze, predstavujú sľubný smer budúcej liečby.

Čo by to mohlo znamenať pre pacientov?

V budúcnosti by pacienti mohli:

  • menej často trpieť obličkovými kameňmi,
  • predísť závažnému poškodeniu obličiek,
  • znížiť riziko dialýzy a transplantácie,
  • viesť plnohodnotnejší život s menším obmedzením každodenných aktivít.

Stručné zhrnutie:

Kým v minulosti bola liečba zameraná najmä na zvládanie následkov ochorenia, dnešný výskum smeruje k cielenej blokáde tvorby oxalátu a v budúcnosti možno aj k oprave samotnej genetickej príčiny ochorenia. To dáva pacientom s primárnou hyperoxalúriou nádej na lepšiu prognózu.

ZAUJÍMAVOSTI O OCHORENÍ

  • Primárna hyperoxalúria (PH) je ojedinelé dedičné ochorenie, pri ktorom pečeň vytvára nadmerné množstvo oxalátu. Ten sa spája s vápnikom a tvorí kryštály, ktoré poškodzujú najmä obličky.
  • Ochorenie je veľmi zriedkavé; postihuje približne 1 až 3 osoby na milión obyvateľov, no jeho následky môžu byť závažné a život ohrozujúce.
  • Medzi najčastejšie príznaky patria opakované obličkové kamene, bolesti, krv v moči a postupné zhoršovanie funkcie obličiek.
  • Existujú tri typy ochorenia (PH1, PH2 a PH3). Najčastejším a najzávažnejším je PH1.
  • Bez včasnej liečby môže dôjsť k zlyhaniu obličiek a neskôr aj k systémovej oxalóze, keď sa oxalát ukladá v ďalších orgánoch, napríklad v kostiach, srdci alebo cievach.
  • Diagnóza sa opiera o vyšetrenia moču a krvi, zobrazovacie vyšetrenia obličiek a genetické testovanie, ktoré definitívne potvrdí typ ochorenia.
  • V minulosti bola liečba zameraná najmä na zvládanie následkov ochorenia; dnes sú dostupné aj liečby, ktoré znižujú tvorbu oxalátu priamo v pečeni.
  • Výskum pokračuje vo vývoji nových liekov a génových terapií, ktoré by v budúcnosti mohli ešte účinnejšie zasiahnuť príčinu ochorenia.

Hlavné posolstvo:

Hoci je primárna hyperoxalúria veľmi zriedkavá, jej včasné rozpoznanie je kľúčové. Moderná diagnostika a nové cielené liečby dnes dávajú pacientom výrazne lepšiu šancu zachovať si funkciu obličiek a viesť plnohodnotný život.

ZDROJE

  1. Cochat P, Rumsby G. Primary Hyperoxaluria. New England Journal of Medicine. 2013;369(7):649-658.
  2. Frishberg Y. a kol. Mutations in HAO1 encoding glycolate oxidase cause isolated glycolic aciduria. Journal of Medical Genetics. 2014;51:526-529.
  3. Harambat, J. (2010). Genotype–phenotype correlation in primary hyperoxaluria type 1: the p.Gly170Arg AGXT mutation is associated with a better outcome. Kidney International. 77443–449.
  4. Milliner DS, Harris PC, Sas DJ, Cogal AG, Lieske JC. Primary Hyperoxaluria Type 1. In: Adam MP, Bick S, Mirzaa GM, et al., editors. GeneReviews® [Internet]. Seattle (WA): University of Washington, Seattle; 1993–2026.
  5. Zhao F, Bergstralh EJ, Mehta RA, et al. Predictors of Incident ESRD among Patients with Primary Hyperoxaluria Presenting Prior to Kidney Failure. Clinical Journal of the American Society of Nephrology. 2016;11: 119-126.

Ďalšie informácie nájdete:

  1. https://ph-europe.net/
  2. https://eh-europe.net/
  3. https://www.hyperoxalurie-center.de/index_eng.html
  4. https://rarediseases.org/
  5. https://www.erknet.org/patients/