Odborníci radia budúcemu ministrovi, ako priniesť viac inovácií do slovenského zdravotníctva

Hoci sa slovenské zdravotníctvo veľmi často spája s problémami, nedostatočným vybavením či klesajúcim počtom zdravotníkov, má aj druhú stranu. Na tej stojí mnoho úspešných lekárov, vedcov a medicínskych startupov, ktoré aj v skromných podmienkach dokázali, že na Slovensku sa dá robiť špičková veda, výskum či objavy celosvetového významu. Experti sa zhodujú, že ak nevytvoríme väčší priestor pre takéto inovácie, slovenské zdravotníctvo ostane naďalej v začarovanom kruhu.

Medicína sa posúva veľmi rýchlo vpred. Slovenské zdravotníctvo však nie je momentálne schopné prijímať inovácie tempom, ktoré by zabezpečilo tú najlepšiu a najmodernejšiu starostlivosť pre slovenských pacientov. Potvrdzujú to aj prieskumy, podľa ktorých ľudia považujú vývoj v tomto odvetví za jedno z najväčších sklamaní po novembri 1989. Odborníci na zdravotníctvo z rôznych oblastí preto pripravili odporúčania pre nového ministra, aké opatrenia by pomohli, aby bolo Slovensko schopné nielen implementovať svetové inovácie, ale aj prispievať vlastnými.

Lekári aj vedci sa zhodujú, že jedným z prvých opatrení by mohlo byť zriadenie špecializovaných centier inovatívnych prístupov. „Keďže inovatívna liečba je na začiatku nákladnejšia a liek nie je vždy dostupný vo veľkých množstvách, je dôležité, aby bol podávaný správnym spôsobom a správnemu pacientovi,“ hovorí profesor Miloš Jeseňák, primár oddelenia klinickej imunológie a alergiológie v Univerzitnej Nemocnici v Martine. „Centrá a výskum by mali byť najmä v univerzitných nemocniciach, kde môžu slúžiť ako báza na vzdelávanie docentov a profesorov s následnou publikačnou činnosťou. No okrem vývoja nových inovácií by ich úlohou mal byť najmä prenos už existujúcich inovácií cez existujúcu infraštruktúru priamo na pacienta,“ dopĺňa profesor Ján Kyselovič, vedúci Jednotky klinického výskumu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.

Výrobcovia dnes majú vo vývoji viac ako 7000 nových molekúl. Tie, ktoré prídu na trh vo zvyšku Európy, sa u nás však často k pacientom nedostanú. Výrobcovia preto dlhodobo navrhujú, aby pri kategorizácii liekov nebola nákladová efektívnosť výlučným a rozhodujúcim kritériom. „Prínos nových inovatívnych liekov a technológií sa nedá preukazovať iba z ekonomického hľadiska. Rovnakú, ak nie väčšiu, váhu by mal mať medicínsky prínos inovácií pre pacienta. Spôsob hodnotenia inovácií by mal tiež byť transparentnejší a predvídateľnejší. Od jednostranného rozhodnutia by sme sa chceli dostať k dialógu,“ objasňuje návrh výrobcov Branislav Budke, predseda dozornej rady AIFP.

Aj Pavol Čekan, zakladateľ úspešného slovenského startupu MultiplexDX, vidí budúcnosť inovácií vo využívaní synergií. „Slovenské zdravotníctvo bude napredovať rýchlejšie, ak sa jednotliví aktéri namiesto snahy o elimináciu konkurencie spoja. Práve využívane synergií pri výskume, klastrovanie, zdieľanie poznatkov a nákladných technológií by pomohli znížiť nákladnosť potrebnej infraštruktúry a personálnych výdavkov,“ tvrdí.

V neposlednom rade potrebujeme vzbudiť väčší dopyt po inováciách medzi verejnosťou, ktorá to následne bude žiadať od svojich volených zástupcov. „Ľudia si často nevedia predstaviť, aké nové možnosti sa im ponúkajú, že napríklad kardiovaskulárne ochorenia sú v dnešnej dobe ľahko kontrolovateľné a liečiteľné alebo že rakovina prsníka diagnostikovaná v prvom štádiu nemusí byť celoživotný problém, ak má lekár moderné prostriedky prevencie, diagnostiky a terapie,“ hovorí Čekan.

„Slovensko má veľký potenciál. Aj dnes tu máme mnoho skvelých odborníkov, ale určite máme na viac a môžeme Slovákom zabezpečiť modernú liečbu,“ odkazujú budúcemu vedeniu rezortu aktéri rovnomennej iniciatívy pre februárovými voľbami.

Viac o iniciatíve: https://www.aifp.sk/sk/inovacie-v-medicine-mame-na-viac/