Slovensko má chybné dáta o výdavkoch na lieky

Analytické útvary vydali nedávno správu, kde hovoria, že jednou z významných oblastí na šetrenie v zdravotníctve je lieková politika. Jedným z argumentov, o ktorý sa opierajú je, že na Slovensku sú vysoké výdavky na lieky. Rovnaké východisko v svojej analýze použila neskôr aj Národná banka Slovenska. Zistili sme, že dáta, z ktorých tieto analýzy vychádzajú sú však chybné.

Ministerstvo už jednu chybu uznalo, robia sa však ďalšie  

Na nesprávne vykazovanie spotreby prišiel prvýkrát Inštitút zdravotnej politiky (IZP) v roku 2018. Zistil, že Slovensko dlhé roky zle vykazovalo dáta do OECD. Ignorovali sa odporúčania OECD a vôbec sa neaktualizovala metodika pre jednotlivé lieky. Keď IZP upravil metodiku, došlo k poklesu celkovej spotreby liekov o takmer 15%. Aj voči Českej republike celková spotreba klesla o vyše 4% a vo väčšine hodnotených terapeutických skupín je porovnateľná. Analýza IZP navyše potvrdila, že Slovensko sa stále drží medzi OECD krajinami s najvyššou spotrebou generických liekov.[1]

Ukázalo sa, že nadspotreba liekov na Slovensku je mýtus – chyba v systéme, ktorý dlhé roky nikto nekontroloval a do roku 2018 sa nad ním nikto poriadne nezamyslel. Napriek tomu viacerí analytici naďalej tvrdia, že na lieky ide z rozpočtu príliš veľa peňazí. Rovnako ako v prvom prípade sú však dáta, ktoré na tieto závery využívajú chybné a nesprávne.  

Reálnu spotrebu liekov nevieme: údaje nesedia

Údaje o spotrebe liekov dnes zbiera Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI). Dáta sú povinné hlásiť zdravotné poisťovne a zároveň lekárne. Problém spočíva v tom, aké dáta zdravotné poisťovne NCZI hlásia. Metodický pokyn L (MZ SR) 2-04  totiž zdravotným poisťovniam neprikazuje hlásiť reálne úhrady za lieky, ale tie, ktoré sú oficiálne v zozname kategorizovaných liekov. V skutočnosti však zdravotné poisťovne majú s výrobcami často dohodnuté iné, zľavnené ceny. Zdravotné poisťovne však v rámci reportovania do NCZI tieto reálne úhrady nevykazujú. Nič tým neporušujú, pretože podľa platnej metodiky sú povinné zverejňovať iba kategorizované úhrady.[2]

Na Slovensku neexistuje oficiálne dostupný zdroj o  celkových reálnych úhradách za lieky zdravotnými poisťovňami, nakoľko NCZI nedisponuje reálnymi úhradami a zároveň tento údaj nie je možné nájsť vo výročných správach zdravotných poisťovní.

Zdravotné poisťovne by však mohli zverejňovať reálne náklady na lieky v štruktúre vo výročných správach tak, aby bolo možné zistiť celkové náklady na lieky.  V súčasnosti totiž časť nákladov na lieky je vykázaná pod nákladmi na výkony poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V Českej republike sú zdravotné poisťovne povinné zverejňovať reálne údaje o spotrebe prostredníctvom výročných správ. Štruktúra týchto správ je presne stanovená metodikou a prikazuje poisťovniam zverejňovať celkové, reálne úhrady, ktoré poskytli na lieky.

Česká Vyhláška o způsobu podávání informací o hospodaření zdravotních pojišťoven a jejich rozsah (Vyhláška č. 362/2010 Sb.) má 16 príloh a presne stanovenú metodiku vykazovania. Na porovnanie, slovenská Vyhláška č. 767/2004 Z. z. Ministerstva zdravotníctva SR o náležitostiach správy o činnosti zdravotnej poisťovne nemá žiadnu prílohu a chýbajú jej akékoľvek bližšie špecifické metodické pokyny.   

Napriek prísnejšej metodike boli výdavky na lieky z verejného zdravotného poistenia za rok 2017 v Českej republike na úrovni 57 miliárd CZK, teda takmer 2,3 miliardy EUR. Podľa NCZI bola úhrada zdravotných poisťovní za lieky 1,2 mld. EUR v roku 2017, avšak toto číslo nie je založené na reálnych úhradách.[3] Tvrdenie, že do liekovej politiky investujeme príliš veľa peňazí teda očividne nie je pravdivé.   

Nezrovnalosti v zbere dát: štát prichádza o milióny EUR

Okrem toho, že zdravotné poisťovne nevykazujú reálne úhrady za lieky, je tu ešte ďalší problém. Dáta, ktoré do NCZI hlásia nemocničné lekárne podľa metodického pokynu L (MZ SR) 1-04 zahŕňajú aj časť liekov uhrádzaných ako pripočítateľná položka k úhrade výkonu v ambulantnej starostlivosti, ktoré vykazujú aj zdravotné poisťovne podľa metodického pokynu L (MZ SR) 2-04. Výsledkom je dvojité nahlasovanie dát: ten istý kus lieku, ktorý vydá nemocničná lekáreň je pripočítaný k  úhradám zdravotných poisťovní. 

Ak by sme chceli ešte jednu skúšku správnosti, dáta o baleniach majú aj distribútori, ktorí tieto lieky poskytovateľom dovážajú. Ukazuje sa, že pri vzájomnom porovnaní tieto dáta nesedia už vôbec. Príkladom je liek Neorecormon, ktorý je najnákladnejší liek na Slovensku podľa údajov od zdravotných poisťovní zaslaných do NCZI.[4] Je to liek, ktorý stimuluje tvorbu červených krviniek a využíva sa napríklad pri liečbe anémie, obličkovom zlyhávaní, ale aj ako podporná liečba pri chemoterapii.

Podľa NCZI dát z roku 2018 bola úhrada zdravotných poisťovní za tento liek v hodnote 54 370 641 EUR. Poskytovatelia nahlásili, že spotrebovali 697 411 balení. Podľa údajov distribútorov, nahlásených do medzinárodnej databázy IQVIA však bolo poskytovateľom vydaných iba 23 957 balení. Celkovo teda dostali distribútori uhradených iba 2 121 089 EUR. Rozdiel v celkových výdavkoch jedného lieku medzi dátami NCZI a dátami IQVIA je teda viac ako 52 miliónov EUR.[5] Rozdiel v počte vykázaných balení je viac ako 670 tisíc.

Ako je to možné? V tomto prípade je zjavne problém v spôsobe vykazovania spotreby liekov. Tento konkrétny liek sa podáva v injekčnej forme. V jednom balení je niekoľko injekcií. Pri vykazovaní spotreby však poskytovatelia nevykazujú celkové použité balenia, ale jednotlivé injekcie. Preto nakoniec čísla nesedia. Ak sa takto mieša vykazovanie balení verzus jednotiek a každý si to vykazuje po svojom, spôsobuje to nielen nadhodnotenie celkovej spotreby liekov, ale najmä extrémny neporiadok v systéme. Ak by sme sa takýmto spôsobom pozreli na TOP 280 používaných liekov, zistili by sme, že nezrovnalosti v dátach sa vyšplhajú až na 80 miliónov EUR.⁵  

Rok 2020: upratovanie v zdravotníctve

Nezrovnalosti v dátach o spotrebe a reálnych výdavkoch na lieky sa tu nekončia. Otvorené sú aj viaceré ďalšie otázky, ako napríklad vykazovanie spätných platieb zo strany výrobcov smerom k zdravotným poisťovniam. Tieto platby takisto nie sú zahrnuté v NCZI údajoch. Systém je veľmi komplikovaný a pre bežného človeka takmer nezrozumiteľný. Jedna vec je však jasná: sú v ňom extrémne nezrovnalosti a neporiadok. Zlé vstupné dáta potom vedú k nesprávnym a nepodloženým rozhodnutiam. Aj tie spôsobujú, že na Slovensku nie sú dostupné lieky, ktoré sú štandardom v iných vyspelých krajinách Európy. V roku 2020 by preto našim prvoradým predsavzatím malo byť vyčistenie dát a odstránenie nezrovnalostí. Ak začneme nový rok s čistým štítom, povedie to k presnejším a odbornejším rozhodnutiam kde sa dá šetriť, a kde presne treba aj v zdravotníctve investovať.   

 

[1] Inštitút zdravotnej politiky, https://izp.sk/wp-content/uploads/2019/06/zmena_vykazovania_spotreby_liekov.pdf

[2] Vid. vykaz L2: http://www.nczisk.sk/Statisticke-zistovania/Stvrtrocne-vykazy/Pages/Stvrtrocne-vykazy-v-roku-2019.aspx

Poznámka: Očakáva sa zmena metodiky, od roku 2020 zdravotné poisťovne by mali vykazovať reálnu úhradu do NCZI.

[3] http://www.nczisk.sk/Aktuality/Pages/Spotreba-humannych-liekov-a-zdravotnickych-pomocok-v-SR-2018.aspx

[4] NCZI, IQVIA

[5] Poznámka: Uvedomujeme si, že porovnávame úhrady (NCZI dáta) verzus ceny výrobcov (IQVIA dáta), ale i napriek tomu sa jedná o významný rozdiel.

« Späť