Udalosti v Česku sú iba jedným z prípadov, ktoré už dlhšie zapĺňajú stránky európskych denníkov. Obrovská epidémia osýpok, pri ktorej zomreli desiatky ľudí minulý rok postihla Rumunsko, Taliansko, Nemecko alebo Srbsko. Výskyt osýpok sa v Európskej únii od roku 2016 zvýšil trojnásobne. Podľa lekárov je hlavným dôvodom to, že mnohí rodičia nedávajú očkovať deti. Väčšinou preto, že sa boja údajných vedľajších účinkov vakcín. „Neustály vývoj vakcín zabezpečuje čoraz lepšiu ochranu a nižšiu záťaž pre každého jednotlivca. Príkladom môže byť výrazné zníženie obsahu hliníkových solí vo vakcínach proti niektorým infekčným chorobám. Kým koncom 90. rokov obsahovala vakcína, ktorá chránila proti trom chorobám – záškrtu, čiernemu kašľu a tetanu - 2 mg týchto solí, po roku 2007 vakcína, ktorá chráni proti šiestim chorobám obsahuje už len 0,82 mg hliníkových solí. Očkovacia látka proti osýpkam, mumpsu a rubeole hliníkové soli neobsahuje vôbec.“ uvádza profesorka Zuzana Krištúfková, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti. Osýpky  postupujú naprieč kontinentom. Ak sa pozrieme na údaje Úradu verejného zdravotníctva SR, susedné krajiny v minulom roku hlásili veľké množstvo prípadov.

Výskyt osýpok v roku 2017

Česká republika – 140
Maďarsko – 105
Poľsko – 63
Rakúsko – 83
Ukrajina – 2084
Slovensko - 5

Klesajúca zaočkovanosť predstavuje hrozbu aj pre Slovensko

V roku 2017 na Slovensko zo zahraničia doniesla osýpky dospelá osoba, od ktorej sa nakazilo ďalších 5 dospelých. Jeden začiatkom roku 2018. Vďaka rýchlym a rozsiahlym opatreniam zo strany úradov verejného zdravotníctva sa ochorenie nedostalo medzi neočkované deti.

Aby bola populácia chránená pred ochorením, musí byť zaočkovaných aspoň 95 % ľudí. Zaočkovanosť detí proti osýpkam však v roku 2016 klesla pod kritickú hranicu v Bratislavskom, Trenčianskom, Banskobystrickom a Košickom kraji. Znamená to, že ak by sa ochorenie dostalo k neočkovaným deťom, vznikla by epidémia. Šírenie ochorenia by sa zastavovalo rovnako ťažko, ako v súčasnosti v Česku.  V minulosti sa pritom osýpky už podarilo poraziť. „Po zavedení povinného očkovania proti osýpkam v roku 1969 postupne klesal  počet chorých na Slovensku. Počet 17700 pacientov s osýpkami v roku 1970 klesol  na nulu v roku 1998” vysvetľuje profesorka Krištúfková.

Očkovanie Slovensko chráni pred epidémiami

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie zachránia vakcíny každých 5 minút niekomu život. Vďaka očkovaniu úmrtnosť na prenosné choroby celosvetovo klesla. Kým v roku 1990 boli prenosné choroby zodpovedné za 33 % všetkých úmrtí, v roku 2010 to bolo len 25 %. „Po zavedení povinného očkovania na Slovensku klesla na nulu nielen chorobnosť osýpok, ale aj záškrtu, detskej obrny,  a ružienky,“ dodáva profesorka Krištúfková.

Štúdie vyvrátili obavy rodičov

Práve zaočkovanie aspoň 95 % populácie je jediný spôsob, ako ochrániť najzraniteľnejšie skupiny ľudí, ktoré zaočkované nie sú. „Kolektívnu ochranu tvorí väčšina obyvateľstva, ktorá je odolná, teda má vytvorené protilátky voči danej chorobe. Protilátky sa tvoria po prekonaní ochorenia a po očkovaní. Na kolektívnej ochrane sa teda podieľajú očkovaní spolu s tými, ktorí prekonali ochorenie pred zavedením očkovania,” vysvetľuje doktor Pavol Šimurka, vedúci pracovnej skupiny pre očkovanie Slovenskej pediatrickej spoločnosti. Očkovanie teda nie je dôležité iba pre očkované deti. Je kľúčové aj pre deti, ktoré napríklad prekonali vážne ochorenie a protilátky stratili, deti v prvom roku života, ktoré pre nízky vek ešte nie sú očkované alebo starších ľudí, ktorí ochorenie pred zavedením očkovania neprekonali. „Niektorí rodičia sa obávajú dať svoje deti zaočkovať. Možno sa na internete dočítali, že vakcína môže spôsobiť autizmus, hyperaktivitu alebo inú poruchu, či ochorenie. Množstvo nezávislých štúdií, ktoré nefinancovali farmaceutické spoločnosti však dokázali, že sa takáto situácia nepreukázala,“ dodáva doktor Šimurka.

Jedna z takýchto štúdií pochádza z austrálskej univerzity v Sydney a vyšla v odbornom magazíne Vaccine. Výskumníci v rozsiahlej analýze skúmali vplyv očkovania proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu, ale aj kombinovanej MMR vakcíny (osýpky, mumps, rubeola). Dáta neukázali žiadne zvýšené riziko v súvislosti s ktoroukoľvek z testovaných očkovacích látok, ani rizikový vplyv žiadnej ďalšej látky vo vakcíne.

Nedať dieťa zaočkovať a radšej zaplatiť pokutu, dieťa pred chorobou neochráni. Je to podľa lekárov krátkozraké a navyše nebezpečné a to nie len pre zdravie dieťaťa. Keď sa takéto dieťa nakazí, môže začať šíriť ochorenie, doslova rozpútať epidémiu. Tej môžu padnúť za obeť zraniteľné deti, ktoré sú v súčasnosti chránené očkovanou väčšinou.