Myelofibróza

Myelofibróza je zriedkavé nádorové ochorenie kostnej drene charakterizované stratou jej schopnosti tvorby červených krviniek, bielych krviniek, a krvných doštičiek.

Výskyt ochorenia

Ročne zaznamenávame 0,3-0,6 pacientov s myelofibrózou na 100-tisíc obyvateľov. Priemerný vek pacientov s MF je viac ako 60 rokov, medián prežívania kolíše od menej ako 3 po viac ako 10 rokov. 10-ročné riziko progresie do akútnej leukémie je asi 20 % pacientov. Príčina ochorenia je neznáma. Spolupodieľať sa na ochorení môžu genetická predispozícia, ionizujúce žiarenie, expozícia benzénom.

Vznik a vývoj ochorenia

Myelofibróza je zriedkavé nádorové ochorenie kostnej drene, pri ktorom fibrotické (stvrdnuté) tkanivo nahradí normálnu krvotvorbu. Ochorenie vzniká za prítomnosti mutácie DNA materskej bunky krvotvorby. Takto geneticky zmenená bunka krvotvorby sa delí a odovzdáva genetickú chybu dcérskym bunkám.

Kostná dreň stráca schopnosť tvorby červených krviniek, bielych krviniek a krvných doštičiek, čo vedie k vývoju chudokrvnosti, únave, riziku infekcií, či krvácavým prejavom. Abnormálna krvotvorná bunka má schopnosť vycestovať mimo normálne miesto krvotvorby, v kostnej dreni, do iných orgánov alebo tkanív. Ide napríklad o pečeň alebo slezinu, čo sa môže prejaviť zväčšením orgánov; taktiež do pľúc, či lymfatických uzlín.

Asi 50 % pacientov má mutáciu (genetickú zmenu DNA) označovanú ako JAK 2 V617F, nachádzanú v JAK2 géne. Táto mutácia vedie k abnormálnej JAK signálnej dráhe, dôležitej v regulácii krvotvorby. Dysregulácia vedie k zväčšeniu sleziny – splenomegálii a ďalším závažným komplikáciám ako ťažká chudokrvnosť alebo nízky počet krvných doštičiek. Asi 10-15 % pacientov s MF má genetickú mutáciu v MPL géne, ktorá taktiež ovplyvňuje JAK signálnu dráhu. Neskôr boli objavené ďalšie nové mutácie ovplyvňujúce signálnu dráhu JAK-STAT napr. TET2, ASXL1, ktoré sa podieľajú na vzniku a vývoji ochorenia.

Najnovšie objavenou genetickou mutáciou je CARL mutácia, ktorá sa vyskytuje u JAK 2 negatívnych pacientov a má lepší prognostický význam.

Diferenciálna diagnóza – odlíšenie MF od sekundárnej fibrotizácie kostnej drene

• Vplyv toxických látok: benzén, röntgenové žiarenie
• Nádorové ochorenia: Ca prsníka, Ca prostaty, neuroblastóm
• Autoimunitné ochorenia: systémový lupus erytematosus, polyarteritis nodosa
• Infekcie: mykobakteriózy-TBC
• Iné hematologické ochorenia: iné leukémie, myelodysplastický syndróm, iné…

Tab. č. 1 Príznaky ochorenia a ich výskyt

Komplikácie vyskytujúce sa u myelofibrózy

Portálna hypertenzia – zvýšený tok krvi pri zväčšenej slezine, ktorý vedie k zvýšenému tlaku krvi v portálnej žile, vedúcej krv zo sleziny do pečene. Tento zvýšený tlak vedie k nahromadeniu krvi v malých žilách žalúdka, pažeráka. U pacienta hrozí riziko prasknutia – ruptúry a život ohrozujúcemu krvácaniu.

Extramedulárna krvotvorba – nahromadenie sa abnormálneho krvotvorného tkaniva mimo kostnú dreň, čo môže imitovať tvorbu tumorov. Tieto predstavujú riziko krvácania napríklad do gastrointestinálneho traktu, prípadne dýchacieho traktu a manifestujú ako vykašliavanie krvi, či kašeľ, prípadne pri tlaku na miechu ku kŕčom.

Tvrdnutie kostného tkaniva – myelofibróza vedie k stvrdnutiu kostnej drene a zápalu okolitých spojovacích tkanív, čo vedie k výraznej bolestivosti kostí a kĺbov.

Dna – MF zvýši sa produkcia kyseliny močovej, čo je vedľajší produkt rozpadu purínov – látky, ktorá je prirodzene v tele prítomná. Ihličkám podobné zvyšky kyseliny močovej sa ukladajú v kĺboch, spôsobujú zápal a bolestivosť.

Akútna myeloidná leukémia (AML) asi 12% pacientov s MF, transformuje do AML, čo je agresívne akútne rýchlo prebiehajúce nádorové ochorenie.

Anna Vallová - lekárka: Ako sa za posledné roky zmenila diagnostika a liečba myelofibrózy?

Nový liečebný prístup: na riziko adaptovaná liečba

V súčasnosti nemáme k dispozícii liečbu, ktorá môže vyliečiť MF. Len alogénna transplantácia kostnej drene od vhodného darcu (príbuzenská, nepríbuzenská) má potenciál vyliečiť. Avšak len 5% pacientov s MF ju podstúpi, väčšinou mladší pacienti, pacienti vo vyššej rizikovej skupine, bez výraznejších pridružených ochorení, s vhodným darcom kostnej drene.

Nízke alebo intermediálne riziko 1:

• Bezpríznakový pacient s myelofibrózou: sledovanie, v niektorých prípadoch liečba.
• Pacient s príznakmi: konvenčná liečba.

Intermediálne 2 alebo vysoko rizikový pacient:

• Konvenčná liečba vyššie uvedená.
• IMIDs imunomodulačné lieky – nové lieky.
• JAK inhibítory – nové lieky, rozvoj po objavení JAK2 V617F mutácie (2005).
• Splenektómia.
• Rádioterapia
• Alogénna transplantácia kostnej drene – jediná kuratívna liečba.
• Experimentálna liečba.

Manažment liečby pacienta s MF u nízkeho rizika a intermediálneho rizika 1

Neexistuje dôkaz, že je potrebná špecifická liečba u pacienta bez príznakov v nízkom a intermediálnom riziku 1. Sú pacienti, ktorí môžu vyžadovať liečbu z dôvodu symptomatickej chudokrvnosti, zväčšenej sleziny, nehematologických príznakov myelofibrózy, bolesti kostí, konštitučných symptómov (napr. únava, nočné potenie, úporné svrbenie kože). Použitie liečby, ktorá redukuje počet krviniek má význam pri extrémnej leukocytóze, trombocytóze, nie je však obligatórne.

Chudokrvnosť asociovaná s MF, je zvyčajne liečená androgénmi, kortikoidmi, imunomodulačnými liekmi prvej, či druhej generácie (IMIDs), buď sólo alebo v kombinácii s kortikoidmi. Zvyčajne nepoužívame erytropoézu stimulujúce agens (EPO), hlavne v čase, keď je už rozvinutá závislosť na krvných transfúziách, aj vzhľadom na možnosť nárastu sleziny. Percento odpovedí u zmienených liekoch je 15-25%, s dĺžkou trvania odpovede 1-2 roky.

Zväčšenie sleziny asociované s MF, jej prvolíniovou liečbou je hydroxyurea – inhibítor ribonukleotid reduktázy, ktorá je efektívna v redukcii veľkosti sleziny asi približne u 40% pacientov. Odpovede trvajú približne 1 rok. Po zlyhaní liečby sa používa liečba imunomodulačnými liekmi, interferónmi. V kontraste podľa viacerých autorov interferón α má len limitovanú hodnotu na zväčšenú slezinu.

Manažment liečby pacienta s MF u vysokého rizika alebo alebo intermediálneho rizika 2

V liečbe môžu byť zvažované nové lieky a transplantácia kostnej drene príbuzenská, nepríbuzenská (ASCT). Päťročný interval bez choroby (DFS) je 33%, úmrtnosť spojená s transplantáciou (TRM) je 36% , pre príbuzenský transplant je 27%, pre nepríbuzenský transplant 50%. Výsledky sa nezdajú byť lepšie pri redukovanom prípravnom režime (RIC). Nedávne štúdie ASCT u PMF sú dosť povzbudzujúce: 100 dňová úmrtnosť 13%, a relaps – návrat choroby 11%, a 7 ročné prežívanie 61%. Súčasne sa venuje veľká pozornosť vyhodnoteniu efektu JAK inhibítorov pred transplantáciou s rôznymi aj dobrými aj nepriaznivými skúsenosťami.

Tradičná liečba zväčšenej sleziny: Splenektómia
Úmrtnosť:(5-10%), komplikácie: (50%) – napr. krvácania, trombózy, abscesy, akcelerácia nárastu pečene, zvýšenie počtu krvných doštičiek a bielych krviniek.
Rádioterapia sleziny s 10% úmrtnosťou, len krátkodobý efekt 3-6 mes.
Rádioterapia sa môže použiť pre redukciu patologickej krvotvorby mimo kostnú dreň: napr. lymfatické uzliny, pľúca, tenké črevo, srdce.

 

Experimetálne lieky v klinickom skúšaní:
1. Histón – deacetylázové inhibítory;
2. Hypometylačné agens;
3. IMIDs;
4. JAK inhibítorová rezistencia, možnosti – Heat shock proteínov 90 inhibítor. Cielená liečba signálnych abnormalít;
5. Heghog inhibítory;
6. mTOR( inhibítor cicavčej cieľovej kinázy) a AKT inhibícia;
7. Ras/RAF/MEK inhibícia;
8. Provírusové interakcie vírusovej kinázy Moloney, jej inhibícia;
9. Fibróza kostnej drene, jej inhibícia ako cieľ liečby – monoklonálne protilátky proti rastovým faktorom;
10. Abnormálne megakaryocyty – abnormálne prekurzory krvných doštičiek – cieľ liečby;
11. Inhibítory telomerázy – zásah do bunkového cyklu.