1. Úvod
  2. Médiá a verejnosť
  3. Európa stagnuje, Slovensko naďalej klesá, ukazuje najnovšia správa EFPIA W.A.I.T. Indicator - tlačová správa

Európa stagnuje, Slovensko naďalej klesá, ukazuje najnovšia správa EFPIA W.A.I.T. Indicator - tlačová správa

 

Európa stagnuje, Slovensko naďalej klesá – Slovensko aj naďalej zaostáva v dostupnosti inovatívnych liekov za priemerom Európskej únie.  Poukazuje na to správa EFPIA W.A.I.T. Indicator publikovaná v máji 2026.

 Najnovšia výročná správa EFPIA Patients W.A.I.T. Indicator 2025 potvrdzuje, že rozdiely v prístupe k modernej liečbe sa medzi Slovenskom a ostatnými krajinami EÚ prehlbujú. 

Hoci európsky priemer v dostupnosti inovatívnych terapií dlhodobo stagnuje, dáta ukazujú, že Slovensko zaostáva ešte výraznejšie. Nízka miera kategorizácie nových liekov a dlhé čakacie lehoty súvisia najmä s nastavením domácich procesov a rozpočtových mechanizmov.

 

00123_1780396434_964_th

 

 

 

Analýza, ktorá hodnotila dostupnosť 168 inovatívnych liekov v 36 krajinách, poukazuje na pokračujúci trend zaostávania slovenského systému zdravotného poistenia v porovnaní s európskym priemerom:

  • Všeobecná dostupnosť inovatívnych liekov: V krajinách EÚ je v priemere dostupných v kategorizácii približne 45 % analyzovaných inovatívnych liekov.

        Na Slovensku je v rámci oficiálneho systému kategorizácie dostupných len 21 % z nich.

  • Dostupnosť onkologickej liečby: Zatiaľ čo priemerná dostupnosť moderných onkologických liekov v EÚ dosahuje 51 %, v slovenskom kategorizačnom zozname sa nachádza iba 14 % z nich. Rozdiel medzi krajinou s najlepšou a najhoršou dostupnosťou dosahuje až 88 %.
  • Doba čakania na liečbu: Kým európsky pacient čaká na schválenú liečbu v priemere 597 dní, slovenský pacient čaká na preplatenie lieku v priemere až 751 dní (viac ako dva roky).

Tohtoročná správa detailne analyzovala lieky schválené v rokoch 2021 až 2024. Zistenia preukázali, že v celej Európe klesá podiel liekov, ktoré sú plne a bez obmedzení dostupné v rámci úhrady z verejného zdravotného poistenia (pokles na 28 %).

Na Slovensku je však tento trend umocnený reštriktívnym nastavením domácej legislatívy, prísnymi finančnými stropmi a komplikovanými indikačnými obmedzeniami. Príčiny tohto stavu na Slovensku sú primárne interného charakteru:

  1. Dĺžka národných procesov: Pomalé schvaľovanie v rámci domáceho hodnotenia zdravotníckych technológií (HTA).
  2. Finančné limity rozpočtu: Alokácia zdrojov v zdravotníctve nedostatočne reflektuje reálny príchod a registráciu inovatívnych terapií.
  3. Absencia flexibilných zmlúv: Obmedzené využívanie moderných foriem riadenia finančného rizika pri uzatváraní zmlúv s výrobcami liekov.

 „Ak majú mať slovenskí pacienti prístup k najnovším terapiám v porovnateľnom čase ako obyvatelia iných krajín EÚ, je nevyhnutné optimalizovať národné schvaľovacie procesy a prispôsobiť im rozpočtové kapacity verejného zdravotného poistenia. Je potrebné pokračovať v reformách, ktoré tieto bariéry odstránia a naopak prinesú nové formy riadenia finančného rizika,“ uzatvára výkonná riaditeľka AIFP Iveta Pálešová.

Zlepšenie dostupnosti si vyžaduje investície

Globálny výskum a vývoj nových terapií bol dlhodobo neúmerne financovaný USA.

(Európa vynakladá približne 1 % HDP na farmaceutiká v porovnaní s 2 % v USA a 1,8 % v Číne). 

Vyváženejší prístup k cenotvorbe a obnovené zameranie sa na atraktivitu investícií sú nevyhnutné na posilnenie postavenia Európy vo výskume a vývoji nových liekov a na skrátenie času, ktorý musia európski pacienti čakať na prístup k liečbe.

„Je nereálne očakávať väčšie investície v  Európe a rýchlejší prístup Európanov k novým liečbam, ak členské štáty zároveň požadujú čo najnižšie ceny a najvyššie úrovne spätných platieb. Musíme sa rozhodnúť,” konštatuje generálna riaditeľka EFPIA Nathalie Mollová.

 

Kontakt pre médiá: Daša Tahotná, dasa (bodka) tahotna (zavináč) aifp (bodka) sk


« Späť